ZBERNÝ DVOR A STOJISKÁ HYBE

Cieľom predkladanej ŽoNFP je zvýšenie technickej vybavenosti pre marginalizované rómske komunity v obci Hybe a to prostredníctvom vybudovania systému zberu a odvozu komunálneho odpadu na území obce. Vybudovaním systému zberu a odvozu komunálneho odpadu sa realizuje vybudovanie zberného dvora, troch stojísk na umiestnenie zberných nádob a nákup hnuteľných vecí na podporu triedeného zberu, ktorými sa predchádza vzniku miest s nelegálne umiestneným odpadom a zvýši kapacita triedeného zberu komunálnych odpadov vznikajúcich v záujmovom území. Projekt je v súlade s jedným zo špecifických cieľov operačného programu Ľudské zdroje, ktorým je zvýšiť počet rómskych domácností k zlepšeným podmienkam bývania, čoho neoddeliteľnou súčasťou je aj zabezpečenie a zlepšenie systému zberu a odvozu komunálneho odpadu. Podporou pravidelného odvozu komunálneho odpadu sa zlepší kvalita bývania a hygieny obyvateľov v marginalizovaných rómskych komunitách. Projektom riešené činnosti vyhovujú environmentálnym, technickým, hospodárskym a sociálnym potrebám, pričom tieto činnosti v obci zabezpečia rast počtu rómskych domácností s prístupom k zlepšením podmienkam na bývanie. 

V obci Hybe evidujeme 70 obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. V obci neexistuje segregovaná rómska komunita, čiže uvažujeme v kontexte pojmu „separovaná rómska komunita“ respektíve „integrovaná rómska komunita“. Separovanú rómsku komunitu predstavujú v obci 2 súbory vedľa seba stojacich rodinných domov, ktoré obýva marginalizovaná rómska komunita. V Jednom prípade ide o 3 obydlia / 14 obyvateľov /, v druhom prípade o 4 obydlia / 19 obyvateľov /. Táto komunita podľa podmienok súladu projektu s princípmi 3D v prípade odpadového hospodárstva / príloha č. 9 /spadá pod kategóriu

Separované rómske osídlenia/komunity v obci Integrované/koncentrované (osídlenia, v ktorých žije viac ako 80% Rómov a tvoria aspoň 3 obydlia)

Za separovanú rómsku komunitu v obci Hybe tiež možno považovať veľké obydlie na parcele 26/16, ktorý je na okraji obce a ktorý obýva 21 Rómov. Nejde síce o zoskupenie domov, ale o väčšie obydlie, ktoré je na okraji obce a tvorí hranicu jej zastavanej časti. Toto osídlenie napĺňa

Separované rómske osídlenia/komunity na okraji (zoskupenie domov, obývané rómskou populáciou, tvorí hranicu zastavanej časti obce)

Za integrovaných Rómov potom považujeme ľudí, v našej obci 16ti, ktorí majú príbytky roztrúsené medzi príbytkami majoritného obyvateľstva. Tieto v našich podmienkach môžeme v zmysle uvedenej prílohy považovať za  Separované rómske osídlenia/komunity v obci Integrované/koncentrované (osídlenia, v ktorých žije viac ako 80% Rómov a tvoria aspoň 3 obydlia).

Zberný dvor, ako i zberné miesta boli z pohľadu lokalizácie navrhnuté tak, aby boli čo najdostupnejšie pre rómske osídlenie. Obec ale musela do úvahy vziať viacero faktorov, ktorými sú zastavanosť územia, vlastnícke vzťahy a územnoplánovacia dokumentácie obce. Nakoniec sa podarilo nájsť vhodné lokality, ktoré sú dostupné pre všetky tri separované rómske osídlenia, napriek tomu, že tieto sú od seba značne vzdialené.

Zberné miesta č. 1 a 2 lokalizované v centrálnej časti obce majú nasledovné vzdialenosti :

Od prvej menovanej separovanej rómskej komunity cca 100 m

Od druhej menovanej separovanej rómskej komunity cca 330 m

Od treťej menovanej separovanej rómskej komunity viac ako km

Vzhľadom na lokalizáciu v centrálnej časti obce tu uvažujeme s využívaním i pre integrovanú časť rómskej komunity, keďže miesta sú lokalizované pri obecnom úrade, obchode, pošte a ostatnej občianskej vybavenosti, takže frekvencia návštev daného územia obyvateľstvo je relatívne vysoká.

Zberný dvor a zberné miesto č. 3

Od prvej menovanej separovanej rómskej komunity cca 800 m

Od druhej menovanej separovanej rómskej komunity viac ako km

Od treťej menovanej separovanej rómskej komunity cca 200 m

Tieto vzdialenosti sú dostatočne dostupné, aby motivovali užívateľov k využívaniu stojísk i zberného dvora. Vzhľadom na zastavanosť a charakter obce, ako i vlastnícke vzťahy k pozemkom neexistuje iná, dostupnejšia možnosť lokalizácie zberných miest a zberného dvora pre túto skupinu obyvateľov ani nebola možná a obec maximalizovala dostupnosť jednotlivých miest v najväčšom možnom rozsahu. Najnižšia vzdialenosť ku zbernému miestu z pohľadu separovanej rómskej komunity je 100 m a najväčšia 330 m, čo je pri priemernej rýchlosti ľudskej chôdze 1-4 minúty.

B

Obec zabezpečí spracovanie jednoduchého informačného letáku, z obsahu ktorého bude zrejmé, že separovanie odpadu a jeho uskladňovanie na zberných miestach a zbernom dvore má pozitívny dopad nielen pre ochranu životného prostredia ako celku, čo môže dotknutá komunita považovať za veľmi všeobecnú a málo hmatateľnú informáciu ale, že správnym využívaním zberného dvora, zberných miest, ako i techniky dôjde ku hmatateľnému a okamžitému zvýšeniu kvality života samostatnej komunity. Táto sa prejaví jednoducho tým, že v okolí obydlí obývaných rómskymi komunitami nebude umiestnený neriadený odpad, vytvorí sa priestor na skvalitnenie okolitej infraštruktúry a celková situácia v prostredí, ktoré obývajú. Informačná kampaň bude cielená v duchu porovnania situácie „pred“ a „po“.

Tento leták nemá byť jediným nástrojom informačnej a osvetovej kampane, ale jej základným pilierom. Bude distribuovaný do domácností osobne pracovníkmi obecného úradu, s tým, že obyvatelia dostanú základné i doplňujúce údaje aj ústne. Filozofia letáku spočíva v tom, aby sa odkomunikovali 3 základné témy a aby prijímateľ informácie nebol zasypaný informačným balastom.

Tieto 3 témy sú nasledovné :

1. Pokiaľ separovateľný odpad separuješ a spolu s komunálnym prinesieš na zberné miesto alebo zberný dvor, nemáš pri obydlí neporiadok a tvoja rodina vyrastá v kvalitnejšom a hygienickejšom prostredí prostredí.
2. Pokiaľ vyrastáš v kvalitnejšom a čistejšom prostredí, tvoje deti si na to zvyknú a prenesú si túto skúsenosť do života a budú sami takéto prostredie vo svojom okolí vytvárať, čo nielen skvalitní ich život, ale i mieru ich akceptácie okolím.
3. Podľa toho ako sa staráš o svoje obydlie, tak ťa i okolie posudzuje, získanou investíciou sa ti vytvorili podmienky, aby si neprajníkom zobral z rúk jeden z argumentov pre ktorý ťa kritizuje/stigmatizuje.

Celkovo ale nie je ambíciou kampane osloviť iba rómsku komunitu, aby sa títo obyvatelia necítili stigmatizovaný v zmysle prečo obec robí osvetu  iba pre rómov, či sú horší a podobne – celková filozofia je taká, že oslovená bude celá obec, tak, aby bol dodržaný rovnaký prístup k majorite i minorite. Práve destigmatizácia je jedným z cieľov predkladania projektu a súčasťou osvetovej kampane. Filozofia je taká, že stigmatizovaný má byť ten, kto svoj odpad ukladá mimo predpísaných miest bez ohľadu na rasu či pôvod. A ten kto túto príležitosť využije na skvalitnenie svojho bývania a jeho okolia by mal byť naopak destigmatizovaný.

Zapracuje sa na webovú stránku obce, odkiaľ bude stiahnutý i na sociálne siete s tým, aby sa o tejto veci začala viesť aj diskusia vo virtuálnom priestore a osloví sa tak i mladšia generácia. V obdobiach s najväčšou frekvenciou tvorby odpadu / apríl-máj a september / sa informačná kampaň zintenzívni. V tomto období obec na informovanie o nevyhnutnosti využívania zberného dvora a zberných miest využije i obecný rozhlas a svojho technického zamestnanca, ktorý nenásilnou formou osloví dotknuté obyvateľstvo.

Obec sa stotožnila i s myšlienkou zapracovať informačno-vzdelávacie aktivity v oblasti environmentálnej výchovy priamo v materskej i základnej škole, kde priame informačné výstupy z letáku obohatené o informácie súvisiace so zvýšením kvality života a zlepšením stavu životného prostredia získajú deti v ZŠ resp. MŠ a detským entuziazmom budú vplývať v domácnostiach na svojich rodičov.

Zároveň po realizácii projektu obec plánuj v rámci informačného stretnutia v termíne obecného zastupiteľstva informovať obyvateľov o realizovanom projekte, jeho pozitívnom dopade na kvalitu života rómskej komunity, ako i obyvateľov obce ako celku a zdôrazní nevyhnutnosť zapojenia obyvateľov do separovania odpadu.

C

Z pohľadu udržateľnosti projektu, túto môžeme rozdeliť na niekoľko súvisiacich a na seba nadväzujúcich častí, a to technickú, prevádzkovú, finančnú a personálnu udržateľnosť projektu.

Technická udržateľnosť projektu:

Z pohľadu technickej udržateľnosti predmetom projektu sú zariadenia zaradené do druhej odpisovej skupiny, a teda ich ekonomická životnosť predstavuje 6 rokov. V prípade zberného dvora resp. zberného miesta, tu je ekonomická udržateľnosť 40 ročná. Pri správne zvolených postupoch práce s technikou a vybavením, však v komunálnych podmienkach pri adekvátnej starostlivosti a údržbe, ako i servisnom zabezpečení táto technika môže slúžiť i dvojnásobné obdobie. Z pohľadu záručného servisu, tu je zákonom stanovená 2 ročné záručná doba, avšak obec plánuje i po tejto dobe dodržiavať servisné intervaly a zabezpečiť tak prevádzkyschopnosť zariadení. Z pohľadu hrozby poškodenia, obec zariadenia poistí a eliminuje tak riziko poškodenia a ich následného vyradenia z prevádzky. Z pohľadu stavebných objektov, tu sa v prvých rokoch z neočakáva nevyhnutnosť udržiavacích prác, avšak po istej dobe prevádzky / 10-15 rokov / samozrejme bude nevyhnutnú zabezpečiť základnú údržbu, s čím obec počíta. Ako servisné výdavky, tak i poistné a udržiavacie práce sa prejavia v nákladoch, ktorým sa venuje časť finančná udržateľnosť projektu.

Prevádzková udržateľnosť projektu

Z prevádzkového hľadiska je projekt koncipovaný v istej po sebe nasledujúcej schéme:

Uloženie odpadu na zberných miestach resp. na zbernom dvore – zodpovední za túto časť sú občania.

Prevoz odpadu zo zberných miest na zberný dvor, uskladnenie odpadu na zbernom dvore, manipulácia s odpadom a príprava na jeho likvidáciu, resp. odvoz – zodpovedná za túto časť je obec.

Odvoz odpadu a jeho následné spracovanie resp. likvidácia – zodpovedné za túto časť sú spoločnosti s ktorými obec i v súčasnosti spolupracuje, a ktoré sa venujú odpadovému hospodárstvu.

Za predpokladu dobrého zvládnutia informačnej kampane existuje vysoký predpoklad, že občania svoj diel zodpovednosti pri prevádzke zvládnu. Obec na základe svojich doterajších skúsenosti v oblasti plnenia si svojich legislatívnych povinností preukázala, že je schopná svoje úlohy zabezpečiť, čoho dôkazom je, že za posledných 5 rokov nedošlo zo strany kompetentných orgánov k uloženiu nápravných opatrení, ani sankcií. V prípade partnerov zo súkromného sektora spolupráca úspešne funguje niekoľko rokov, a teda nie je predpoklad, že by svoju časť kompetencií tieto spoločnosti nenaplnili.

Finančná udržateľnosť projektu

Samotná prevádzka projektu, tak ako je popísaná v horeuvedenej stati generuje z finančného pohľadu záporné cash flow. Keďže však obec nie je podnikateľských subjektom a plní i všeobecne prospešné úlohy, tak finančnú prevádzku jednotlivých stavieb, ako i zariadení bude financovať z obecného rozpočtu. Tento istý prístup uplatní i pri spolupráci s externými dodávateľmi. Už v súčasnosti je ekonomický model nakladania s odpadmi v obci postavený na financovaní z obecného rozpočtu a obec ako taká v osobe starostu, ako i zastupiteľstva je s takýmto postupom stotožnená. Ako kompenzácia za tento prístup je tu kvalita života obyvateľstva tak majoritného, ako i rómskeho. Zároveň pri financovaní prevádzky tohto projektu sa očakáva nielen skvalitnenie života rómskej komunity, ale skvalitnenie vzhľadu okolia ich obydlí, čo prispeje nielen k skvalitneniu života MRK, ale i obyvateľov celej obce a zníži tlak na stigmatizáciu minoritného obyvateľstva.  

Personálna udržateľnosť projektu
Za samotnú prevádzku zberného dvora, zberných miest, ako i traktora, drviča, vlečky a ostatného vybavenia bude zodpovedný zamestnanec obce Peter Špaňo, ktorý na obci pôsobí od roku 2006 a mimo iných povinností sa venuje i zberu komunálneho i separovaného odpadu v obci, pôsobí ako vodič i údržbár a opravár. V súčasnosti má na starosti i obsluhu obecnej Pragy V3S a Multicaru, ktoré pochádzajú ešte z 50tych rokov minulého storočia a najmä jeho zásluhou sú prevádzkyschopné,  i keď zub času na ich spoľahlivosti už zanechal značnú stopu. Zároveň je výhodou, že disponuje potrebnými vodičskými oprávneniami , pričom pri prevádzke predmetu projektu bude potrebovať vodičský preukaz skupiny T.