S úctou a láskou k našim starším

 „Staroba, zvlášť moment prerušenia aktívneho pracovného života, vstup do

dôchodku, je nesporne veľkým medzníkom v živote človeka. Niekto ho prežíva aktívne,

niekto menej aktívne. Závisí to od rôznych faktorov. Či už fyzikálnych, sociálnych,

emocionálnych. Je dôležité, aby človek toto obdobie naplnil svojimi pozitívnymi

očakávaniami z čias , keby bol ešte v produktívnom veku. Snaží sa dohnať zameškané,

splniť si to, na čo mu neostával čas, alebo nemal na to potrebné podmienky.“ Zdravotný stav zohráva pri aktivizácii jednu z tých najdôležitejších úloh. Bolesť,

obmedzenie alebo neschopnosť niečo vykonať odrádza seniorov od sebarealizácie, aktívne

starnutie sa preto môže preklenúť do pasívneho starnutia, kedy sa senior opúšťa, upadá

nielen po fyzickej stránke, ale najmä po psychickej.

„Dospelé deti majú sklon k optimistickejšiemu pohľadu na prežívanie zdravotného

stavu starších rodičov než seniori sami.“

Je to práve rodina, ktorá môže seniorovi pomôcť z úpadku k aktivite,

k prehodnoteniu svojich možností a schopnosti, aby senior prijal svoje zdravotné

problémy, naučil sa s nimi žiť a dokázal sebe aj ostatným, že staroba sa dá prežiť aj so

zdravotným oslabením plnohodnotne. No v dnešnej egoistickej a uponáhľanej dobe, už dávno nie je pravidlom že deti sa o svojich rodičov postarajú v starobe. No pravdou je, že seniori odkázaný na sociálnu starostlivosť, chcú ostávať vo svojom domácom prostredí a preto je potrebné zabezpečiť komunitnú starostlivosť u nich doma. V týchto prípadoch túto zodpovednosť preberá samospráva.