Miestna občianska poriadková služba v obci Jasov

Hlavný cieľ projektu:

• prevencia a zmierňovanie sociálneho vylúčenia obyvateľov rómskej komunity v meste Liptovský Mikuláš prostredníctvom poskytovania miestnej občianskej poriadkovej služby s prítomnosťou MRK.

Špecifické ciele projektu:

• prostredníctvom miestnej občianskej poriadkovej služby zlepšenie rizikového správania, ochrany vlastníckych práv a dodržiavanie pravidiel občianskeho spolunažívania,

• zlepšenie nepriaznivej životnej situácie vylúčených skupín obyvateľstva vyplývajúcej zo sociálneho vylúčenia

Plánované aktivity: V obci Jasov žije početná komunita Rómov. Rómovia sú mnohokrát neprispôsobiví, s častými prejavmi deviantného správania a s prejavmi sociálno-patologických javov. Miera nezamestnanosti je vysoká.

Hlavná aktivita: „Podpora komplexného poskytovania miestnej občianskej poriadkovej služby v obciach s prítomnosťou MRK“ je zameraná na podporu miestnej občianskej poriadkovej služby, návyku k práci a na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych spoločenstiev a senzibilizačné aktivity. Senzibilizačné aktivity majú za cieľ vzájomne prepojiť komunitu - majoritné obyvateľstvo, príslušníkov MRK, samosprávu a iné inštitúcie a vyzdvihnúť prácu členov miestnej občianskej poriadkovej služby a polície, prevencia pred kriminálnymi činmi a zníženie patologických javov. Podporné aktivity budú súčasťou hlavnej aktivity: Riadenie projektu a Informovanosť a komunikácia.  Zlepší sa komunikácia obyvateľov v prostredí, v ktorom sa nachádzajú, zníži sa ich stres a napätie, zlepší sa dôvera v inštitúcie, otvoria sa komunikačné kanály a zlepšia sa komunikačné zručnosti.

Hlavný cieľ projektu vyplýva z Investičnej priority

Jedným zo základných predpokladov spoločenskej integrácie Rómov je miera zamestnanosti. Presné štatistiky o nezamestnanosti Rómov neexistujú. V okresoch s vysokým počtom RK je miera nezamestnanosti najvyššia. Dlhodobo nezamestnaní občania v evidencii UoZ tvoria najpočetnejšiu skupinu znevýhodnených.  Patria sem ťažko umiestniteľné osoby s nízkou vzdelanostnou úrovňou, bez kvalifikácie, čo negatívne ovplyvňuje postoj k výkonu zamestnania. Z výskumov a analýz zameraných na nezamestnanosť rómskej populácie vyplýva, že diskriminácia Rómov na trhu práce nie je jediný problém. Nízka úroveň vzdelania a pracovných zručností je nedostatkom v oblasti konkurencieschopnosti na trhu práce. Postoje zamestnávateľov k zamestnávaniu Rómov sú negatívne. Výsledky prieskumu FRA/UNDP (2012) preukázali, že priemerne menej ako jeden z troch Rómov má zamestnanie, každý tretí rómsky respondent uviedol, že je nezamestnaný  20% nemá ZP, 90% je v riziku chudoby. Metodikou štatistického zisťovania pracovných síl sa vo výskume UNDP (2010) ukázalo, že v rámci rómskej populácie vo veku 15-64 rokov sú najpočetnejšie zastúpení nezamestnaní – z rómskych mužov ich je 72% a z rómskych žien 75% populácie. Podľa rovnakého výskumu s použitím rovnakej metodiky je zamestnaných 20% rómskych mužov a 11% rómskych žien. Tieto podiely sú štatisticky rovnaké aj v analýzach SB podľa rovnakej metodiky-nezamestnaných je 71% rómskych mužov a 75% rómskych žien. Miera zamestnanosti rómskych mužov vychádza na úrovni 20% a rómskych žien na úrovni 12%. Výskum sociálneho vylúčenia Rómov ukazujú, že v r. 2006-2010 asi 2⁄3 Rómov rezignovali na hľadanie pracovného miesta. Dôležitým faktorom vplyvu  je zhoršovanie štruktúry podľa ekonomickej aktivity s úrovňou priestorového vylúčenia. Z empirických dát vyplýva, že zoznam možných faktorov vplyvu na (ne)zamestnanosť rómskej populácie je rôznorodý podľa konkrétnej situácie a východiskových predpokladov. Nevyhnutnou potrebou je zabezpečenie pravidelného zberu dát na meranie pokroku realizácie inkluzívnych politík v oblasti zamestnanosti a ich dosahu na obyvateľov MRK.