Tvorba metodík a koncepčných dokumentov

Cieľom projektu je vypracovanie piatich samostatných koncepčných dokumentov v oblastiach pitných, podzemných a povrchových vôd.

Tvorba koncepčných materiálov

Spoločenská objednávka na riešenie škôd na životnom prostredí v posledných rokoch rastie a s tým súvisí aj požiadavka na hodnotenie a vyčísľovanie škôd na podzemných vodách. V tejto súvislosti je potrebné vypracovanie metodického postupu pre hodnotenie environmentálnej škody na vodách, v súlade s návrhom príručky EK. Na základe rešeršných prác a doterajších skúseností odborných a štátnych organizácii bude spracovaný exitujúci stav a identifikované základné problémy a požiadavky. Následne sa na základe prehľadu  vypracuje stanovenie indikátorov, limitov a podmienok pre určenie závažného rizika a nepriaznivých účinkov na chemický a kvantitatívny stav podzemných vôd.  Súčasťou návrhu metodiky pre hodnotenie environmentálnej škody na vodách bude aj modelové overenie metodiky a príprava stanoviska či došlo k environmentálnej škode na vode na vybranom modelovom prípade.

Vo vzťahu k tematickým okruhom definovaným vo výzve č. 64, sa jedná o tematické okruhy č.2 Znečistenie vôd a 5. Využívanie vôd.

Zákon 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zakazuje v zmysle § 3 Obmedzenie činnosti v bode i. aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané. Vzhľadom k tomu sa vyžaduje pripraviť zoznam zakázaných prípravkov (pesticídov) ktorých aplikácia v chránených oblastiach SR bude od 1.januára 2020 zakázaná. Tento zoznam bol na VÚVH vypracovaný v období 1/2019-9/2019. Keďže tvorba toho zoznamu bola financovaná z režijných prostriedkov VÚVH, nárokujeme si ako oprávnený výdavok náklady z obdobia 1/2019 - 9/2019, ako aj náklady na plánovanú revíziu zoznamu. Nakoľko v SR je v súčasnosti autorizovaných cca. 250 účinných látok a 700 prípravkov na ochranu rastlín, pre výber zakázaných látok bol stanovený rámcový postup pre výber zakázaných prípravkov na ochranu rastlín. Postup je založený na viacerých krokoch. Prvým krokom bolo hodnotenia rizika účinných látok, v závislosti na ich mobilite, degradácii a toxických vlastnostiach a bolo identifikovaných 40 najrizikovejších účinných látok.  Následne boli identifikované prípravky, ktoré obsahujú tieto účinné látky a boli využívané v posledných 10 rokoch v SR.  Tieto prípravky vstupovali do druhého hodnotenia  s rizikovou analýzou prípravkov obsahujúcich účinné látky s najvyšším rizikom. Posudzované boli rôzne kritériá v závislosti od rozsahu použitia a stanovených opatrení. Výsledkom analýzy bol vyber 40 najnebezpečnejších prípravkov, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise MPRV SR zo dňa 15.9.2019 a ktorých používanie je v CHVO zakázané. Vzhľadom na neustále pribúdajúce účinné látky a prípravky, ktoré sú používané v SR je tento zoznam zakázaných prípravkov nevyhnutné aktualizovať(prípadne doplniť aj zoznam prípravkov  s obmedzením použitia). Pre tento účel je potrebné dopracovanie komplexnej platnej metodiky a jej sprístupnenie pre odbornú aj laickú verejnosť.

 Vo vzťahu k tematickým okruhom definovaným vo výzve č. 64, sa jedná o tematické okruhy č.1. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a 2. Znečistenie vôd.

 Cieľom materiálu 4 je vytvoriť dokument - katalóg, ktorý bude obsahovať všetky dostupné informácie ku vodným útvarom povrchových vôd. Ide napr. o ich charakterizáciu, informácie o vplyvoch, o monitorovacích miestach, o hodnotení kvality a stavu, o dopadoch, o plánovaných a realizovaných opatreniach, o dosiahnutých cieľoch a výnimkách. Katalóg bude rozdelený podľa typov vodných útvarov povrchových vôd.

V rámci výzvy č. 64 sa navrhovaný materiál 3 priamo dotýka a podporuje tematické okruhy 1- Zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, 2 - Znečistenie vôd, 3 - Revitalizácia vodných tokov, 5 – Využívanie vôd (vrátane rybárstva) a 7 – Rieka Dunaj.

 Metodické usmernenie „Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov“ bolo vypracované VÚVH Bratislava v roku 2014 pre MŹP SR a v roku 2015 zverejnené na webovej stránke MŽP SR a dané do používania. Metodika riešila hlavne problémy výstavby rybovodov pri MVE. V roku  2018 bola metodika použitá ako podkladový materiál pre vypracovanie vyhlášky č. 383/2018 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o technických podmienkach návrhu rybovodov a monitoringu migračnej priechodnosti rybovodov s platnosťou od 1.12019. Podľa tejto vyššie uvedenej metodiky aj uvedenej vyhlášky boli v SR už vybudované a dané do používanie niektoré novovybudované rybovody. Ich schvaľovanie, výstavba, kolaudácia a monitoring priniesli niektoré nové problémy, týkajúce sa ichtyologických prístupov a celkovej komplexnej revitalizácie tokov, ktoré nie sú v metodike a zákone podrobnejšie spracované. Ide hlavne o problematiku spriechodňovania prípadne odstraňovanie bariér na vodných tokoch hlavne v intravilánoch miest ale aj extravilánoch, keď do záväzných podmienok výstavby vstupujú priestorové a dispozične obmedzujúce podmienky a striktné požiadavky zákona nie je možné pri zohľadnení hydromorfologických požiadaviek na úpravy vodného toku dodržať. Zároveň za obdobie od obdobia riešenia metodiky pribudli aj nové poznatky v oblasti ichtyológie a komplexnej revitalizácie vodných tokov na ktoré by mala metodická a zákonná časť v oblasti spriechodnenia vodných tokov pre ichtyofaunu nadväzovať. Ide hlavne o ucelenejší pohľad na celkovú obnovu kontinuity tokov, kde by samotné rybovody mali byť doplnkovým prostriedkom riešenia kontinuity vodného toku.

Vo vzťahu k tematickým okruhom definovaným vo výzve č. 64, sa jedná o tematický okruh

3. Revitalizácia vodných tokov, 4. Manažment krajiny a adaptácia na zmenu klímy (povodne, sucho), 5. Využívanie vôd, 6. Rybárstvo.

Rámcová smernica o vode (2000/60/ES) zaväzuje členské štáty EÚ k ochrane a zlepšeniu ekologického stavu vodných útvarov podzemných a povrchových vôd.  Dosiahnutie týchto cieľov sa uskutočňuje prostredníctvom revitalizácie tokov teda implementácie Plánu opatrení (PoM), ktoré sú súčasťou Vodného plánu Slovenska. Opatrenia navrhované pre zlepšenie ich dobrého ekologického stavu (GES) alebo dobrého maximálneho potenciálu (MEP/GEP) vodných útvarov povrchových vôd,  sú zamerané na elimináciu resp. zmiernenie hlavných tlakov na hydromorfológiu vodných útvarov. V súvislosti s implementáciou RSV sa zvyšuje požiadavka na realizácie revitalizačných opatrení na zlepšovanie ekologického stavu riek Slovenska.  Avšak pre vypracovanie štúdií a projektov revitalizácii chýba odborná literatúra (SK), ktorá by na základe najnovších poznatkov, príslušných EÚ  CEN noriem a príkladov dobrej praxe usmernila najmä súčasnú prax. Preto je potrebné vypracovať metodické usmernenie, v ktorom budú sformulované základné princípy a postupy pre návrhy a realizácie revitalizačných opatrení, vrátane definovania programu monitorovania, s cieľom zabezpečiť efektívnu a udržateľnú obnovu a zabrániť  resp. znížiť riziko neefektívnych realizácií alebo málo účinných opatrení. Toto metodické usmernenie bude slúžiť najmä pre široké praktické využitie. Vo vzťahu k tematickým okruhom definovaným vo výzve č. 64, sa jedná o tematický okruh č.3. Revitalizácia vodných tokov.